Surfovanie vlnami pocitov

Autor: Lucia Randová | 18.6.2014 o 16:30 | Karma článku: 2,63 | Prečítané:  511x

     Ponoriť sa do vĺn pocitov, ktoré burcujú vašu túžbu objavovať a prežiť rozprávku. Môcť sa smiať, plakať, tešiť, či báť sa v jednom okamihu, ktorý mení osudy, práve pozorovanej rodiny, priateľstva či okoloidúcich duší na jednom javisku...

     Zrazu máte možnosť stať sa niečím viac, ako iba pozorovateľom z radu, ktorý sa môže sám dostať do príbehu, a nemusí na to ani lusknúť prstami, či povedať čarovné zaklínadlo. Nie sú v tom žiadne čary, iba sila osobností, ktoré nám dovolia snívať, a v jeden deň sa stať Lízou z Poľovačky na losy či Rainerom zo Zlodejov.

     Viacerí z nás sú snilkovia, ktorí si raz za čas pustia elektronický obraz v podobe televízora, alebo svoj signál chytajú a vychutnávajú z mäkkej postele s kakaukom v ruke zo značkových notebookov, tabletov či v robote na mobilných telefónoch, keď sa šéf práve nepozerá. Je to jednoduchá forma pozerania príbehov, v ktorých režiséri niekoľkokrát navodia dramatickú situáciu strachu, kedy vaše hrdlo zovrie neuveriteľná úzkosť, až to veľakrát prejde do situácie, kedy vám už ani deka  a zovretá ruka vašej priateľky či priateľa nepomôže. Jednoducho stlačíte červený gombík vášho ovládačá pri telefónoch, tabletoch a notebookoch  tlačítko s kockou s nápisom stop, a tým jednoducho a ľachko zastavíte lavínu pocitov tak, že už o pár minút zabudnete na ich prežívanie. 

     Pre niektorých je divadlo budova, ktorá krášli námestia, parky, či pomáha schladiť sa v letných mesiacoch. Pre iných divadlo predstavuje formu odreagovania, či možnosť spoznať svoje reálne hviezdy naživo. Sú i osoby, pre ktoré je divadlo domovom. Áno, hovorím o sebe, no nie som jedinou.

     Divadlo od mojich šesnástich rokov prestalo byť jednou z budov mesta a stalo sa mojím útočiskom, ktoré tvorí dušu všetkých mojich snov. Doteraz si pamätám na svoje prvé predstavnie, na ktorom som robila uvádzačku Tíško v kúte som vo veľkej sále stála a pozorovala jedno z mojich najobľúbenejších predstavení. Začalo to Ženou z minulosti, pokračovalo Poľovačkou na losy, Tretím vekom, Push upom či Dvoma Verónskymi šlachticmi. Počas môjho štvoročného pôsobenia v Mestskom divadle Žilina som si "vyskúšala rôzne role" išlo iba o náladu, ktorá mnou vtedy burcovala. Ak som bola šťastná zo zadných sedačiek sály som príbeh prežívala vnútorne ja, zrazu som sa sama objavila na doskách a mohla divákov šokovať talentom, ak naopak mnou prechádzala melanchólia, predstvenie som vnímala úplne inak.

     Divadlo nie je len súbor predstavení a hercov v ňom. Je to miesto rôznorodých pocitov, talentu, odvahy a veľkých hviezd. Je to o vstupe cez dvere, kde vás naľavo v okienku čaká najmilšie žieňa na svete Ivka a  pred predstavením vám dobrú náladu vyčaria príjemné uvádzačky. Ide o stretnutie s úžasným pánom Šulíkom, Michalom, tetou Zuzkou, Katkou, Radkou, alebo i milými usmievavými pánmi technikmi zvukármi či osvetľovačmi. Všetci vám kráčanie po schodoch do sály spríjemnia natoľko, že zrazu z ustarosteného rána, búrlivého poobedia, kedy ste nevedeli kde vám hlava stojí zrazu vyčarujú úsmev na perách a dodajú vám energiu, že na posledom schode mierne podskočíte a rezko kráčate do sály, kde vaše srdce uzamknú herecké hviezdy a telo pohltia zimomriavky.

     Možno sa divíte, prečo píšem tento článok, keď sa blížia divadelné prázdniny, no včera ma uchvátil jeden z príbehov s názvom Zlodeji. Bolo to myšlienkou, hereckým prevedením, no hlavne spomienkami. Sedieť a po niekoľkých rokoch opať počuť hlas uveriteľného pána Kožucha, ktorý sa stretol v legendárny okamih s pani Oľhovou. Zažiť kúzelníčku pocitov pani Pagáčovú, ktorá dokáže stvárniť aj tie najmenšie pocitové detajly, obdivovať slečnu Ivku Kubačkovú, ktorá svojim hlasom, charizmou a vystupovaním ohuruje nejedného diváka. Nechať sa pohltiť úžasnou Kristínou Sihelskou, nespútanou a energie dodávajúcou Barborou Švidraňovou, dychvyrážajúcou Erikou Havasiovou, neuveriteľným Jankom Dobríkom, srdečným Matúšom Kvietikom či Braňom Bačom. Vďaka tomuto skvelému spojeniu sa všetko v jeden okamih stalo skutočné, opäť som sa ako šesnásťročná dostala do kútika sály a žila svoju rozprávkovo hviezdnu cestu, ktorá sa nikdy nekončí. Zrazu môcť vidieť všetky pre mňa herecké osobnosti tak blízko, že ani neveríte vlastným očiam, Ich úsmev a nadšenie zrazu patria vám a ďalším, ktorý sa rozhodli vymeniť červený gombík za svet reálnych pocitov a nespútanosti. 

http://www.divadlozilina.eu/repertoar?id=65

Dovidenia opäť v divadle

PS: Divadlo nespí ani v lete, pre najmenších si pripravilo úžasný výtvarno-tanečný tábor, je sa na čo tešiť ;)

 

Luc

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?