21.7. 2014 Katastrofická búrka v Žiline

Autor: Lucia Randová | 21.7.2014 o 18:17 | (upravené 21.7.2014 o 18:30) Karma článku: 10,99 | Prečítané:  5195x

Dnes sme mali my Žilinčania prenos jedného z tých filmov, v ktorých už v samotnom názve je zaznamenaná katastrofa... Nie.. žiadny americký film ale krútá realita. http://www.zilinak.sk/video/82/burka-a-neporiadok-na-vlcincoch

   Ešte dnes sa pamätám na jeden nemenovaný katastrofický film, z ktorého mi po tele chodili zimomriavky, no z ktorého som nedokázala spustiť zrak a dnes, dnes sme my Žilinčania takémuto filmu stáli tvárou v tvár.

 

    Režisér, to je čarodejník, ktorý dokáže v jeden moment u diváka vzbudiť pocity úzkosti, strachu, či naopak tých pozitívnych momentov. Dnes sme mali možnosť okúsiť veľmi silnú režisérku osudu, ktorá Žilinu pokorila, tak ako by to nikdy nikto nečakal, no bola to len otázka času, kedy sa príroda stane človekom, postaví na vlastné nohy a začne vracať rany, ktoré sama utŕžila.

 

   Dnes ráno sme vstali do krásneho slnečného dňa, ktorý nejedného človeka vytiahol k vode, na zmrzlinu či na prechádzku lesom, ktorého dlane dokázali schladiť vysoké stupne teplomeru. Všetko vyzeralo presne tak ako po iné dni do obedu horúčavy a po obede nejaká tá búrka. Áno, je kruté povedať nejaká tá búrka, ale letá  už dávno nie sú letami, ktoré si pamätám z detstva.. letami plnými teplých znesitelných dní, ktoré občas vystriedali letné búrky, mnou milované. Začali jemným dažďom, ktorého intenzita sa menila dovtedy, dokým sa z asfaltovej cesty prestalo dymiť a bolo ešte cítiť čerstvú pokosenú trávu, z ktorej ako sa ako "nad hladinu" dostávali i doktorokovia zeme = dážďovky. Nikdy som ich extra nemala rada,  v živote som ich nechytila do ruky, no dnes musím uznať , že mi tieto malé doktorky prírody začínajú chýbať..

   Žilina 14:56 - Mestom sa otriasa zrejme najväčšia a najhoršia búrka, ktorá kedy toto mesto navštívila. Zrazu nefungujú semafóry, okná pokryli ruky samej prírody, ktorej sa akoby pretrhol pohár bez dna.

 

    Väčšina ciest je zaplavená a búrka stále neprestáva na svojej intenzite. Už trvá dve hodiny a svojou silou zaplavila všetky podchody, z ulíc vytvorila nové korytá riek, zo stromov surovinu na výrobu nového nábytku...

 

    Myslím, že zo všetkých ľudí, ktorí nejakým zázrakom zablúdili na môj blog aspoň každý druhý raz niečo vyhodil do zelene, alebo všetky druhy separovaného odpadu vhodil do jedného kontajnera.

   Áno sama som jedna z tých, ktorá poriadne neseparuje, no snažím sa o to. Zmena je ťažká na privyknutie ale povedzme si sami.. keď si dokážeme zvyknúť na nový smartfón s neviem koľko mpx foťákom a gps - kou prečo je také ťažké prírodu vnímať ako najvzácnejší dar, ktorý sme kedy dostali. Načo vám je zlato, striebro, notebook či nové hodinky, keď zrazu nedokážete kráčať po cestách, jesť práve vypestované a obdivovať čaro, niečoho čo sa nedá ani porovnať.

 

   Pomaly sa to začína, nie je to tak iba tu, dnes je už neskoro sa spamätať a obrátiť zrak cestou príjemného vánku a farebnej dúhy. Príroda sa stavia na svoje mocné nohy a vracia každý úder, ktorý od nás dostala, chceli sme ušetriť a vyrábať tak, že sa do ovzdušia dostávali chemické látky, chceli sme mať kvalitný nábytok tak sme vyrúbali lesy, chceli sme nové obchody tak sme zrušili mestské parky, chceli sme jazdiť autami a žiť v nezhasínajúcom svete, tak sme začali a v každej sekunde, počas ktorej udieram do klávesnice môjho počítača pokračujeme v čerpaní niečoho v čo každý verí, že je nevyčerpateľné. Pripisujeme vzácnosť niečomu, čo nás v živote neobjialo, nikdy nám nevyčarovalo úsmev, nevzbudilo to nadšenie ani neohúrilo farbami či neumožnilo nám z hlboka sa nadýchnuť.

 

   Drahí Žilinčania, Bratislavčania.. drahí obyvatelia Slovenskej či inej republiky v Európe a ostatnom svete pokúste sa zamyslieť nad vašimi krokmi, ktoré zajtra opäť vstúpia na zem, ktorá je všade rovnaká. Viem, že každý príde na to čo spraví, až keď sa mu to samému prihodí, no nečakajte na túto spúšť, začnite si vážiť veci, ktoré ste dostali a ktoré od malička tvorili gro všetkého.

Teraz to všetko doznieva a možno sa len pripravuje na ďalšiu návštevu... prší, no zrazu máte možnosť otvoriť dvere a vstúpiť na chodník ulice, v ktorej bývate. Vaše hrdlo zovrie pocit úzkosti, do očí sa vám dostanú drobné kvapôčky ľútosti a vy zrazu všetko pochopíte.. pozriete sa čo ostalo z vášho mesta, z vášho okolia, ktoré pred pár hodinami zaplavovali farby kvitnúcej zelene teraz zaplavila voda.. a so sebou zobrala všetko čo sa jej dostalo pod ruky.. stromy, stĺpy, kontajnery, asfalt, z ciest sa stali nové rieky a z podchodov nekomerčné bazény...

 

   Si tu na to aby si niečo zmenil a nie sa len prizeral na to čo sa deje. Otvor oči a váž si to čo máš, pokús sa zmeniť to na čo je neskoro, pretože "nič nie je nemožné" to si pamätaj. A ak máš ideu, ak máš chuť niečo zmeniť no nemáš odvahu napíš mi. Môj mail je: mladyzilinec@gmail.com

Ďakujem, že búrka ustala.. 

Luc

PS: všetky fotky sú fotkami ľudí, ktorí si sami zažili búrku počas ich cesty domov, do práce či do obchodu. Fotky boli zaslané na facebookovú skupinu Dopravného servisu – okres Žilina

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?