Posolstvo Vianoc

Autor: Lucia Randová | 27.12.2014 o 22:03 | Karma článku: 4,82 | Prečítané:  817x

  Neprestať si zvykať znamená udržiavať tradície a zvyklosti, ktoré sú našou súčasťou a tvoria náš národ. Buďme hrdí na to čo máme a nikdy to nenechajme odísť. Zvyky, tradície nie sú budova, ktorú zrúti jedno rozhodnutie je to silný kameň, ktorý máme v rukách jedine my, a len mi ho dokážeme preniesť tak ďaleko ako je v našich silách.

   Mať 21 rokov a stáť bosými nohami na drevenej podlahe, pomaly sa dostávať prstami do huňatého koberca, ľahnúť si na pohovku prikrytú vlnou a premýšľať.

   Mala som 7 rokov a celý priestor vôkol mňa bol v ten istý moment plný, nemohla by som sa vyvaľovať na pohovke ako dnes, pretože horko ťažko som sa zmestila na schodík v obývačke. Bolo to krásne kúzlo plné hlasov, smiechu, plné úsmevu a nadšenia. V jeden deň sa spojila Bratislava, Nové Mesto nad Váhom, Ružomberok a Žilina. Spojila sa jedna veľká rodina, ktorej hlavnou črtou bolo slovo a neopísateľní                                                                                                                          temperament.

   Vôkol nás rozvoniavala kapustnica a v pozadí starkin hlas, áno to bolo znamenie, počas ktorého sme všetci svorne vyšli von a počítali hviezdičky. Nikdy, ale nikdy sa nestalo, že by bolo oblačno, vždy sa k nám hviezdy nádherne skláňali a dobíjali nás silou. Počítali sme do momentu zazvonenia zvončeka, ktorého sme počuli nech sme stáli na ktorejkoľvek strane domu. Vošli sme do miestnosti očarení vôňou perníkov a rodinným teplom a zrazu sme videli tú, tú nádhernú ligotavú žiaru krásneho baliaceho papiera spod stromčeka. To bolo to za čím sme sa my deti najviac načahovali, nemohli sme obsedieť pri prípitku ba ani pri oplátke s medom, nevládali sme dojesť kapustnicu a potom ani rybku so šalátom, nestali sme sa v tú noc anjelmi čo všetko zjedia pretože naše kroky smerovali iba tam. Tam pod veľký stromček, na ktorom sa pestrofarebných guliach odrážala naša silueta blížiaca sa po najväčší darček žiariaci priamo pod naším nosom. Boli sme tí, ktorí odbaľovali a rozdávali, stačilo len prečítať meno a dať darček od Ježiška adresátovi. Bolo krásne hýkať a vidieť pohľady a radosť v očiach svojich najbližších.

Vianoce prichádzali vždy tak pomaly, a predsa tak krásne. Mali v sebe čaro príchodu a nekonečného tanca, v ktorom ani jedno polienko nezostalo pod jedličkou.

Ležím na pohovke a spomínam, ako sme sa nahrávali na videokameru, na to ako sme sa smiali a robili program, na to ako som nakreslila prvý obrázok a darovala ho ako darček, nebolo to o obrázku ale o pomoci, ktorú mi dali moji najbližší. Bola to sestrička a braček, ktorí mi pomohli. Bola to mamina, ktorá vždy vytvorila na perách nekonečný úsmev, ktorá počítala hviezdičky alebo potajomky robila Ježiška. Bola to starká, ktorá sa postarala o krásny večer, tak krásny, že ak by som mala 10 rokov praxe v organizovaní udalostí nikdy by to nesiahalo na takú úroveň akú dala ona tomuto dňu. Bol to starký, ktorý mi spieval a tancoval so mnou, ktorý vždy chodil na hviezdičky a daroval nám vrúcne objatia. Bola to babička, ktorá nás spájala, ktorá svojou osobnosťou ukrývala najmilosrdnejšiu lásku na svete. Ktorá tu bola pre každého vždy. Bola to teta Agika, ktorá bola pre mňa vzorom a vždy keď prišla z Bratislavy cítila som sa akoby ma navštívil niekto z Ameriky. Bola to Laďka s vrúcnym slovom a Mišiak, ktorý zaplavil dom smiechom.

Keď nahlas vyslovím Vianoce, prvé na čo si spomeniem je rodina a tradície. Preto pre mňa Vianoce znamenajú tak veľa. Hoci dom už nie je zaplavený toľkými ľuďmi je zaplavený spomienkami, ktoré sú v deň Vianoc tak intenzívne, že máme pocit, že tam práve stojíme, tam v našom krásnom detstve a načahujeme sa lesklému baliacemu papieru.

Vianoce sú pre mňa o stretnutí, o láske, o porozumení a zvykoch. Už dávno nepredstavujú hmotné dary, na ktoré si človek nikdy nespomenie. Je to držanie ruky, je to úsmev a je to pocit, ktorý tu ostáva a šíri sa dňom i nocou.

Dnes je 27. decembra no Vianoce sú tu stále tak ako aj pán Ježiš. Veríme, vieme, túžime a zrazu to k vám pristane ako jemné pierko na nošteku.

Prajem Vám aby každý deň vo vašom živote predstavoval Vianoce, aby ste na tento krásny sviatok nezabúdali a hlavne aby ste si neprestali zvykať. Neprestať zvykať znamená udržiavať tradície a zvyklosti, ktoré sú našou súčasťou a tvoria náš národ. Buďme hrdí na to čo máme a nikdy to nenechajme odísť. Zvyky, tradície nie sú budova, ktorú zrúti jedno rozhodnutie je to silný kameň, ktorý máme v rukách jedine my, a len mi ho dokážeme preniesť tak ďaleko ako je v našich silách.

 

 

Vianočne naladená

 

Luc 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?